2005 - 2014
Pred ročníkom 2005-06 sa ako starnúca legenda v pokročilom hokejovom veku (35) upísal na jeden rok Anaheimu Mighty Ducks a teda celku, ktorý ako hlavný kouč viedol Selänneho niekdajší spoluhráč z Winnipegu Jets, Randy Carlyle. Anaheim už nebol tým tímom spred štyroch rokov, z ktorého Teemu odchádzal do San Jose. Z pôvodného tímu poznal Teemu gólmana Giguera, obrancov Marshalla, Vishnevskeho, Saleja a útočníkov McDonalda a Pahlssona. V obrane pôsobili v Mighty Ducks Niedermayer, spolu s OˇDonnellom či Carneym. V útoku sa Mighty Ducks spoliehali na mladíkov Getzlafa s Perrym, či Lupula, Marchanta, Kunitza a Fjodorova. Práve Fjodorov mužstvo v priebehu sezóny opustil v rámci trejdu za Beauchemina a ruský veterán zamieril do Columbusu. Okrem Beauchemina Anaheim v priebehu ročníka posilnil aj Friesen z Washingtonu. Ten Jeff Friesen, ktorý do Mighty Ducks prišiel v sezóne 2000-01 zo San Jose ako protihodnota za Selänneho. Mighty Ducks vyšla základná časť veľmi dobre a pripísali si v nej na svoje konto 98 bodov. Za úspech svojho staronového tímu mohol do značnej miery Selänne, ktorý hral ako znovuzrodený. Nastrieľal 40 gólov, celkovo si pripísal na svoje konto 90 bodov a stal sa najlepším hráčom i strelcom svojho mužstva. Teemu svoju výbornú formu korunoval na olympiáde 2006 v Turíne, kde získal s Fínskom striebro a darilo sa mu aj individuálne, keď si v ôsmich zápasoch pripísal na svoje konto jedenásť bodov. Stal sa tak po druhýkrát v kariére najproduktívnejším hráčom olympíjskeho turnaja a zároveň sa so šiestimi gólmi stal aj jeho najlepším strelcom, spolu s krajanom Ollim Jokinenom. Fínskeho kanoniera neopustila forma ani vo vyraďovacej časti NHL, v ktorej si v šestnástich stretnutiach obohatil svoje konto o 14 kanadských bodov. Jeho tím skončil vo finále konferencie, v ktorom prehral Anaheim 1:4 na zápasy s Edmontonom Oilers. Táto výnimočná sezóna bola pre fínskeho krídelníka korunovaná udelením Bill Masteron Memorial Trophy, ktorú udeľuje NHL každoročne za oddanosť hokeju.
Pred novým ročníkom si Anaheim zmenil názov z Mighty Ducks na skrátené Ducks a navyše priviedol do svojich radov ďalšiu významnú posilu, ktorou bol Chris Pronger a teda hráč, ktorý rok predtým pomohol Edmontonu k senzačnému postupu do finále. Ducks pod novým názvom hrali ešte lepšie a vytvorili si maximum v počte získaných bodov v základnej časti. 110. Najlepším strelcom a najproduktívnejším hráčom tímu sa stal opäť Selänne, ktorý nastrieľal 48 gólov a celkovo si pripísal na svoje konto 94 bodov. Teemu bol lídrom NHL v počte víťazných gólov, mal ich na konte 10. Ten pravý úspech však prišiel v play-off, v ktorom si Ducks postupne poradili s Minnesotou, Vancouverom, Detroitom a Ottawou, aby mohli po piatom finálovom zápase oslavovať zisk Stanley Cupu. Teemu si v play-off pripísal na svoje konto 15 bodov za päť gólov a desať asistencií.
Potom, čo sa konečne dočkal významného tímového úspechu, zvažoval sympatický Fín koniec kariéry. Podobne tak i Scott Niedermeyer, jeho spoluhráč a hrdina víťazného play-off. Niedermayer sa však k Ducks vrátil a podobné rozhodnutie urobil v januári 2008 aj Teemu. Do konca základnej časti odohral 26 stretnutí s bilanciou 23 bodov. Ďalšie štyri body si pripísal v play-off, v ňom ale Ducks vypadli prekvapujúco už v prvom kole s Dallasom pomerom 2:4 na zápasy. Po tomto rýchlom a prekvapujúcom vypadnutí Teemu neváhal a rozhodol sa reprezentovať svoju krajinu na Majstrovstvách sveta v Kanade, kde pomohol siedmymi bodmi v deviatich zápasoch k bronzu. V nasledujúcej sezóne si Teemu vylepšil osobné štatistiky o 54 bodov, na ktoré potreboval 65 stretnutí, v play-off sa mu už darilo o niečo menej, v trinástich zápasoch si pripísal len šesť bodov a Ducks vypadli v druhom kole s Red Wings. V lete 2009 Teemu oznámil, že ročník 2009-10 bude jeho posledným.
Teemu v ňom reprezentoval Fínsko na Olympijských hrách, kde Suomi získali bronz a to aj napriek tomu, že sa "Fínsky blesk" individuálne nepresadil. V šiestich stretnutiach si na svoje konto pripísal dve asistencie. V NHL sa mu však darilo o poznanie lepšie, keď v 54 zápasoch zaťažil kontá súperov dvadsiatimi siedmymi gólmi a celkovo nazbieral 48 bodov. Jeho tím sa však do vyraďovacej časti neprebojoval. Možno kvôli tomu, že Ducks nepostúpili do play-off, možno preto, že nechcel ako končiaci veterán opúšťať Anaheim spolu so Scottom Niedermyerom a možno jednoducho preto, že cítil, že na NHL ešte stále má, sa ozhodol vo svojej profesionálnej kariére pokračovať a to aj napriek tomu, že 3.júla 2010 oslávil okrúhlu štyridsiatku. Teemu ani napriek vysokému veku za oveľa mladšími hráčmi nezaostával a v sezóne, v ktorej mali Ducks nového kapitána, keď štafetu po Niedermayerovi prebral Getzlaf, odohral 73 stretnutí a nastrieľal v nich 31 gólov a celkovo nazbieral 80 bodov, čo mu v tímovej produktivite vynieslo druhé miesto za Perrym, ktorý mal na konte 98 bodov. Anaheim po ročnej prestávke postúpil do vyraďovacej časti, ale učinkovanie Ducks v play-off nemalo dlhé trvanie. Tím vypadol už v prvom kole s Nashvillom a nepomohlo ani to, že legendárny Fín nastrieľal v šiestich zápasoch play-off šesť gólov. Do nového ročníka nevstúpil kalifornský mančaft nijako slávne a po prvých dvadsiatich štyroch zápasoch základnej časti mal na konte len osemnásť bodov, čo stálo miesto kouča Carlylea, ktorého vo funkcii nahradil Bruce Boudreau. Ducks to však nepomohlo a mužstvo sa už do play-off prebojovať nedokázalo. "Fínnish flash" zaknihoval 66 kanadských bodov, čím sa stal najproduktívnejším hráčom Anaheimu.
V úvode ročníka 2012-13 postihla NHL ďalšia výluka, už tretia v Selänneho kariére, ktorý sa vtedy vyjadril, že ak sa lockout natiahne na celú sezónu, zrejme ukončí kariéru. Našťastie, pre Anaheim a celý svetový hokej, sa tak nestalo a Teemu v tomto ročníku odohral v zámorskej profilige 46 stretnutí s bilanciou dvadsiatich štyroch bodov. V následnom play-off sa Anaheim opäť dlho neohrial, pretože Káčeri vypadli po sedemzápasovej bitke s Detroitom v prvom kole, pričom číslo 8 svojmu tímu pomohlo troma bodmi a rozhodlo sa pokračovať ešte rok vo svojej úspešnej kariére. Veľkú rolu zohral zápas pod šírym nebom, ktorý mali Ducks hrať proti Los Angeles a taktiež olympiáda v ruskom Soči. Na nej sa dostal do All- Star tímu, pomohol svojej krajine k bronzu a dokonca bol vyhlásený najužitočnejším hráčom olympiády a to všetko vo veku 43 rokov. Na svojom šiestom turnaji pod piatimi kruhmi odohral Teemu šesť stretnutí, v ktorých nazbieral rovnaký počet bodov. Sezóna 2013-14 bola aj jeho poslednou v NHL. V základnej časti nastúpil na 64 stretnutí a pozbieral 27 bodov, čo v konečnom zúčtovaní stačilo len na trináste miesto klubovej produktivity. Anaheim v záverečnom zápase sezóny zdolal Colorado 3:2 po predĺžení. V ten večer nastúpil Selänne s kapitánskym "C" na hrudi a bol po zápase vyhlásený za prvú, druhú aj tretiu hviezdu zápasu. Po súboji nasledoval búrlivý potlesk, Fín rozdal niekoľkým fanúšikom hokejky, obkorčuľoval ľadovú plochu a v danej akcii poctil aj bývalého spoluhráča Jeana-Sébastiena Giguèra, ktorý vtedy chytal za Colorado.
„Keď som ho zbadal na ľade, povedal som si: nastal čas. Prežili sme toho spolu veľa. Sme dobrí priatelia. Bolo pre mňa cťou zdieľať tie ovácie spolu s ním,“ povedal Teemu Selänne o momentoch po zápase, keď sa lúčil spolu s Giguerom, ktorý rovnako ako Fín po sezóne ukončil kariéru.
Tento hokejový zápas v Anaheime navštívila aj bývalá veľká hviezda „Káčerov.“ Selänneho želaním bolo, aby súboj naživo videl aj Paul Kariya, ktorý sa však tejto myšlienke pôvodne zdráhal. Selänne v interview vtipkoval, že to vyzeralo tak, že Kariyu bude musieť naložiť do kufra svojho auta a osobne ho doviezť na štadión. Paul Kariya sa na zápase Anaheimu nakoniec objavil a bolo to len druhýkrát od roku 2003. „Asi hodinu som s ním telefonoval. Povedal som mu, že nie neberiem ako odpoveď. Bol to jediný hráč, ktorého som pozval. Veľmi veľa pre mňa znamená. Prežili sme spolu najlepšie roky a práve s ním mi to išlo na ľade najlepšie,“ dodal hrdina noci Teemu Selänne na adresu Paula Kariyu.
Nebol to však úplne posledný Selänneho zápas, pretože Ducks postúpili do play-off, v ktorom prešli cez prvé kolo, keď pomerom 4:2 na zápasy zdolali Dallas. V druhom kole, v semifinále Západnej konferencie narazili Ducks na Los Angeles Kings. Za stavu 3:3 na zápasy sa séria sťahovala do Anaheimu do Honda Center a práve tu sa skončila hráčska kariéra jedného z velikánov najrýchlejšej kolektívnej hry na svete. V rozhodujúcom siedmom zápase Ducks podľahli neskorším šampiónom vysoko 2:6 a Teemu si vo svojom poslednom stretnutí v NHL pripísal na konto len jednu mínusku, pričom odohral len niečo málo cez 14 minút. Ku svojim šiestim kanadským bodom, ktoré dovtedy v súbojoch play.-off nazbieral, už ďalšie nepridal. "Vedel som, že to bude buď veľká párty alebo veľké sklamanie. Napokon vyšlo to sklamanie," reagoval na trpkú porážku fínsky kanonier.
https://www.youtube.com/watch?v=ZZGuoqfJlvo
Teemu Selänne obliekal v najprestížnejšej hokejovej lige sveta dresy štyroch klubov, pričom angažmány v San Jose a Colorade patrili medzi tie nevydarenejšie, ale naopak vo Winnipegu a v Anaheime sa mu maximálne darilo. V drese Jets odohral legendárnu sezónu 1992-93, v ktorej utvoril rekord nováčika, ale svoje najlepšie roky kariéry spojil práve s kalifornským celkom Mighty Ducks (neskôr iba Ducks),v drese ktorích nazbieral dovedna 988 kanadských bodov. Celkovo sa jeho štatistika v NHL zastavila na impozantných číslach, 1451 zápasov, 684 gólov, 773 asistencií a celkovo 1457 bodov, čo ho radí na 11.miesto medzi najlepšími strelcami histórie NHL a v celkovej produktivite skončil ako pätnásty najproduktívnejší hráč histórie ligy. Z Fínov je prvý, keď predčil svoj vzor Jariho Kurriho a medzi Európanmi všeobecne mu patrí druhá priečka za Jaromírom Jágrom. V roku 2015 celky Jokerit Helsinky a Anaheim Ducks slávnostne vyradili jeho dres s číslom 8. Ducks tak urobili v januári 2015 v súboji s Winnipegom Jets, ktorý sa po riadnej hracej dobe skončil 4:4 a následne v nájazdoch rozhodol premeneným blafákom o výhre Anaheimu, symbolicky Selänneho krajan, Sami Vatanen.
Okrem Jokeritu a Anaheimu, vyradila Selänneho dres aj fínska hokejová reprezentácia a stalo sa tak na tohtoročných juniorských Majstrovstvách sveta, ktoré sa konali práve v krajine tisícich jazier. K číslu 14, ktoré Fíni vyradili na počesť Raima Helminena a k číslu 17, ktoré nosil na drese Jari Kurri, sa tak pripojila aj osmička, ktorá sa stala symbolom Teemu Selänneho
.
