Teemu Selänne, časť 2

Autor: Tomáš Pajerský | 13.1.2016 o 16:30 | (upravené 13.1.2016 o 19:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  81x

Trilógia článkov, ktorá rekapituluje kariéru jedného z najlepších európskych hokejistov, ktorý kedy vykorčuľoval na ľad v National Hockey League. Druhá časť sleduje jeho kroky od roku 1998 až po výluku v NHL v sezóne 2004-05.

1998- 2004

Po nevydarenej sezóne sa opäť v Anaheime menil kouč a zatiaľ, čo neúspešný Pagé zamieril do Nemecka a už nikdy sa pri kormidle tímu NHL neobjavil, na jeho uvoľnené miesto zasadol Craig Hartsburg, ktorý v troch predchádzajúcich sezónach viedol ako lodivod Chicago Blackhawks. Okrem zmeny kouča sa káder Káčerov veľmi nezmenil, za zmienku snáď stojí len to, že po rok a pol trvajúcom angažmáne v Pittsburghu sa k mužstvu pred sezónou pripojil Fredrik Olausson. Anaheimu sa v základnej časti slušne darilo, hviezdilo najmä duo Kariya - Selänne, pričom Kanaďan si na svoje konto pripísal 101 bodov, zatiaľ čo Teemu si svoju štatistiku v NHl vylepšil o 47 gólov a 107 bodov. Práve jeho 47 gólov stačilo na to, aby sa stal po druhýkrát za sebou najlepším strelcom NHL a stal sa tak historicky prvým hráčom, ktorý si za tento počin prevzal cenu Maurice Richard Trophy a teda trofej , ktorá nesie meno po niekdajšom slávnom kanonierovi Maurice Richardovi, ktorý v NHL žiaril v 50-tych rokoch v drese Montrealu Canadiens.  Po základnej časti bol Selänne opäť zvolený do druhého All-Star tímu NHL a jeho mužstvo sa po ročnej pauze vrátilo do play-off, v ktorom si Selänne udržal priemer bod na zápas, keď v štyroch stretnutiach zaznamenal 4 body, ale jeho tím po prehre 0:4 na zápasy vypadol, opäť s Detroitom. Po tomto rýchlom vypadnutí sa Teemu rozhodol reprezentovať svoju krajinu na Majstrovstvách sveta 1999 v Nórsku, kde rovnako ako rok predtým (MS vo Švajčiarsku 1998) získali Fíni striebro. Teemu nazbieral v jedenástcih dueloch 11 bodov a bol zvolený do All- Star tímu šampionátu a dokonca bol vyhlásený najužitočnejším hráčom celého turnaja.

Pred nový ročníkom posilinili obranné rady Mighty Ducks obrancovia Niclas Hävelid a Oleg Tverdovsky, ktorý bol pred vyše troma rokmi z Anaheimu vymenený do Winnipegu za Selänneho. Ani nové posily však nič na hre Mighty Ducks nezmenili, mužstvo nazbieralo rovnaký počet bodov ako v predchádzajúcej sezóne, 83, ale tentokrát to na postup do play-off nestačilo. Selänne nastrieľal 33 gólov a celkovo nazbieral 85 bodov, ale v klubovej produktivite ho o jediný bodík predbehol parťák Kariya. Trofej pre najlepšieho strelca NHL po ňom prevzal Pavel Bure z Floridy.

Pred novým ročníkom sa súčasťou Mighty Ducks stal gólman Jean-Sébastien Giguère, do týmu prišiel aj pravý krídelník Dan Bylsma, ktorý v súčasnosti pracuje ako kouč Buffala Sabres a predtým niekoľko sezón úspešne viedol Pittsburgh. Do týmu tiež pribudol Andrei Nazarov, ktorý bol však po štvrtine základnej časti vytrejdovaný do Bostonu za Samuela Pahlssona. V tejto sezóne sa trejdu nevyhol ani Selänne, ktorý mal na svojom konte 61 zápasov a 59 kanadských bodov, keď ho vedenie 5.marca 2001 vytrejdovalo za Jeffa Friesena, Stevea Shieldsa a budúce vyrovnanie do San Jose Sharks. Jeff Friesen bol útočník hrajúci svoju siedmu sezónu v drese Sharks a jeho osbným maximom bolo 63 kanadských bodov z ročníka 1997-98. V drese Mighty Ducks odohral Friesen jeden a pol roka s bilanciou 96 zápasov a 55 bodov. Potom ešte v NHL obliekol dresy New Jersey, s ktorými získal Stanley Cup v roku 2003, Washingtonu, opätovne Anaheimu a Calgary. Steve Shields bol draftovaný Buffalom, kde sa však nikdy nestal jednotkou. Túto rolu plnil iba v San Jose v rokoch 1998 - 2001. Za Anaheim už v ročníku 2000-01 nastúpiť nestihol a v nasledujúcom ročníku odchytal za Mighty Ducks 33 stretnutí a po sezóne sa sťahoval do Bostonu. Ani pre San Jose nebol tento obchod najvýhodnejší, hoci to spočiatku vyzeralo inak.

Selänne v závere ročníka odohral za Sharks 12 stretnutí, v ktorých pozbieral 13 bodov. Bránku Sharks vtedy strážili Nabokov s Kipprusoffom, v obrane hrávali napr. Scott Hannan, Brad Stuart, tvrďák Mike Rathje, skúsený Američan Gary Suter (strýko Ryana Sutera, jedného z najlepších bekov súčasnosti), Švéd Marcus Ragnarsson či Selänneho niekdajší spoluhráč z Anaheimu, Bobby Dollas. V útoku sa k oporám ambiciózneho tímu radili Nemec Marco Sturm, dvojka draftu 1997 Patrick Marleau, Rus Alexander Korolyuk, Švéd Niklas Sundstróm. V tíme začínal aj Sundstromov krajan, vtedy mladučký Mikael Samuelsson a prvú sezónu v Sharks pôsobil aj bratranec Joea Thorntona, Scott. Kapitánom bol power-forward Owen Nolan, jeho asistentmi boli skúsení Kanaďania Mike Ricci a Vincent Damphousse. Žralokov vtedy koučoval Darryl Sutter, ktorý pred príchodom do San Jose pôsobil v Chicagu a bol hlavným koučom Calgary a v súčasnosti už piatym rokom koučuje Los Angeles. Napriek vydarenému záveru základnej časti sa Selännemu nedarilo v play-off, kde v šiestich zápasoch nestrelil ani jeden gól, nazbieral len dve asistencie a jeho mužstvo vypadlo po výsledku 2:4 na zápasy so St. Louis Blues. V nasledujúcej sezóne čakala na Teemu Selänneho jeho prvá kompletná sezóna v drese Sharks. Mužstvo posilnené o Adama Gravesa, skúseného harcovníka , ktorý v roku 1994 získal Stanley Cup s Rangers, si viedlo v základnej časti výborne a bez vážnejších problémov postúpilo do vyraďovacej časti. Sharks si pripísali najviac výhier (44) a najviac bodov (99) v základnej časti vo svojej krátkodobej histórii. Selänne si však pripísal bodovo najslabšiu sezónu v kariére (nerátajúc skrátený ročník 1994-95) a v celkovej pruduktivite tímu skončil na treťom mieste so ziskom 54 bodov za 29 gólov a 25 asistencií. Ani v play-off "Fínsky blesk" nijako neexceloval, v dvanástich zápasoch si pripísal osem bodov a mužstvo vypadlo v druhom kole s  Coloradom Avalanche. Počas tohto ročníka sa konala aj olympiáda, na ktorej bol Teemu kapitánom svojej vlasti a v štyroch olympijských stretnutiach zaťažil konto súperov troma gólmi. Krajina tisícich jazier však stroskotala vo štvrťfinále na Kanade, ktorej Suomi podľahlo 1:2.

V sezóne 2002-03 si v tíme odkrúcal svoj premiérový ročník budúci najlepší kanonier NHL, Jonathan Cheechoo. Počas sezóny Sharks posilnili Wayne Primeau a Alyn McCauley a v polovici ročníka nastala u Sharks zmena aj na trénerskom poste, keď Darryla Suttera nahradil Ron Wilson, pod ktorým Teemu pôsobil v rokoch 1996-97 v Anaheime. Selänne vsietil v tejto sezóne o jeden gól menej ako v predchádzajúcej (28), ale celkovo nazbieral o desať kanadských bodov viac (64), čo mu stačilo na prvenstvo v tímovej produktivite. Mizernú základnú časť zakončili Žraloci so ziskom slabučkých 73 bodov. Keďže sa tím nedostal do play-off, Teemu mohol reprezentovať svoju krajinu na domácich Majstrovstvách sveta, kde v siedmych stretnutiach nastrieľal osem gólov a stal sa najlepším strelcom šampionátu. Celkovo nazbieral 11 bodov, Fínsko však na turnaji skončilo vo štvrťfinále, v ktorom v severskom derby podľahlo Švédsku 6:5. V tomto smutnom zápase pre fínsku hokejovú reprezentáciu viedli Fíni v 27.minúte už 1:5! pričom o tri góly sa postaral práve Selänne. Suomi však ešte do konca druhej tretiny dovolili švédom trikrát skórovať a znížiť stav na 4:5 z pohľadu Troch Koruniek. V tretej dvadsaťminútovke Švédi dokonali dvoma gólmi svoj zázračný obrat a senzačne vyradili domácich Fínov zo šampionátu. Po neúspešnej sezóne i neúspešnom domácom turnaji sa stal Selänne v júli 2003 neobmedzene voľným hráčom a svoj nový klub si vyberal podľa pravdepodobnosti tímového úspechu.

Vybral si vtedy, rovnako ako jeho niekdajší parťák z Mighty Ducks, Kariya, Colorado Avalanche. Teemu podpísal s Coloradom jednoročný kontrakt za 5,8 milióna dolárov, Paul Karyia jednoročný kontrakt dokonca za 1.2 milióna dolárov. Okrem spomínaných dvoch ofenzívnych hviezd sa Coloradu pred novou sezónou podarilo získať z Nashvillu Karlisa Skrastinsa, ktorý sa neskôr, rovnako ako Selänneho niekdajší spoluhráč Salej, stal obeťou leteckej katastrofy Lokomotivu Jaroslavľ zo septembra 2011. V Colorade nastala veľká zmena na poste brankára, pretože v lete 2003 ukončil kariéru legendárny Patrick Roy a jeho miesto v bráne Avs zaujal švajčiarsky brankár David Aebischer. Medzi lídrov defenzívy sa v Colorade jednoznačne radili Adam Foote, Rob Blake či český obranca Martin Škoula, ktorý bol však v priebehu základnej časti vytrejdovaný do Anaheimu. Svoju premiérovú sezónu v Denveri strávil vtedy mladučký zadák John-Michael Liles. V priebehu ročníka bol Derek Morris poslaný do Phoenixu za Selänneho krajana, Ossiho Väänänena. Mužstvo posilnil v priebehu sezóny aj známy švédsky gólman Tommy Salo, ktorý do Denveru prestúpil z Edmontonu a piatimi zápasmi v základnej časti a jedným v play-off v drese Avalanche uzavrel svoju zámorskú kariéru. Kapitánom Colorada bol Joe Sakic a jeho asistentom Peter Forsberg, dve najproduktívnejšie esá vtedajšieho tímu, ktorým zdatne sekundoval mladík Tanguay, či najlepší strelec sezóny 2002-03 Milan Hejduk. V týme Avs pôsobil aj tvrďák Peter Worrel, ktorý si spravil meno na Floride a na ľade okrem neho pritvrďoval muziku aj ďalší zo zlých chlapcov NHL, Matt Barnaby, ktorý prestúpil do Avs v priebehu ročníka 2003-04 z NYR. Okrem Barnabyho, Colorado posilnilo počas sezóny aj príchodom Stevea Konowalchuka, bývalého kapitána Washingtonu, či príchodom ďalšieho power-forwarda Chrisa Grattona z Phoenixu. Mužstvo vedené trénerom Tonym Granatom (Selänne s ním hrával v San Jose v ročníku 2000-01) získalo v základnej časti rovných 100 bodov, ale Teemu odohral svoj najhorší ročník kariéry.

Pre Teemu Selänneho bolo Colorado štvrtým tímom NHL, za ktorý nastúpil. V drese Avs odohral 78 stretnutí, v ktorých vsietil 16 gólov a pridal rovnaký počet asistencíí. V ročníku, v ktorom Forsberg vynechal 43 stretnutí, Kariya 31 a Tanguay 13, sa stal Selänne až deviatym najproduktívnejším hráčom svojho mužstva. Ani v play-off sa fínskemu kanonierovi nedarilo o nič viac a v desiatich zápasoch si na svoje konto pripísal len 3 asistencie a z gólu sa neradoval ani raz. Colorado bolo jedným z favoritov na zisk Stanley Cupu, ale napokon jeho púť skončila už v druhom kole, kde sa Lavíny museli skloniť pred tímom, ktorý pred sezónou Teemu opúšťal a teda pred San Jose Sharks, ktorí vyradili Colorado pomerom 4:2 na zápasy. 
Teemu si chcel po neúspešnej sezóne napraviť chuť na svetovom pohári 2004. Počas šiestich stretnutí skóroval však len jedinýkrát a prihodil k tomu 3 asistencie, ale Suomi aj napriek tomu dokráčalo až do finále. V ňom síce podľahlo Kanade 2:3, ale pre Fínsko to bol mimoriadne cenný úspech. Nasledujúcu sezónu sa NHL nehrala kvôli výluke a Selänne neodohral počas nej ani jeden zápas v žiadnej profesionálnej hokejovej súťaži. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Váhostav dostal pokutu za schránkové firmy, majiteľom je Široký

Úrad pre verejné obstarávanie udelil stavebnej firme Váhostav pokutu za neprehľadnú vlastnícku štruktúru, Široký je skutočným vlastníkom podniku.

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien.

SVET

Čo sa stalo s poľskou armádou? Nad skúsenosťami prevláda lojalita

PiS sleduje vlastné politické ciele aj v armáde.


Už ste čítali?