Teemu Selänne, časť 2

Autor: Tomáš Pajerský | 13.1.2016 o 16:30 | (upravené 13.1.2016 o 19:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

Trilógia článkov, ktorá rekapituluje kariéru jedného z najlepších európskych hokejistov, ktorý kedy vykorčuľoval na ľad v National Hockey League. Druhá časť sleduje jeho kroky od roku 1998 až po výluku v NHL v sezóne 2004-05.

1998- 2004

Po nevydarenej sezóne sa opäť v Anaheime menil kouč a zatiaľ, čo neúspešný Pagé zamieril do Nemecka a už nikdy sa pri kormidle tímu NHL neobjavil, na jeho uvoľnené miesto zasadol Craig Hartsburg, ktorý v troch predchádzajúcich sezónach viedol ako lodivod Chicago Blackhawks. Okrem zmeny kouča sa káder Káčerov veľmi nezmenil, za zmienku snáď stojí len to, že po rok a pol trvajúcom angažmáne v Pittsburghu sa k mužstvu pred sezónou pripojil Fredrik Olausson. Anaheimu sa v základnej časti slušne darilo, hviezdilo najmä duo Kariya - Selänne, pričom Kanaďan si na svoje konto pripísal 101 bodov, zatiaľ čo Teemu si svoju štatistiku v NHl vylepšil o 47 gólov a 107 bodov. Práve jeho 47 gólov stačilo na to, aby sa stal po druhýkrát za sebou najlepším strelcom NHL a stal sa tak historicky prvým hráčom, ktorý si za tento počin prevzal cenu Maurice Richard Trophy a teda trofej , ktorá nesie meno po niekdajšom slávnom kanonierovi Maurice Richardovi, ktorý v NHL žiaril v 50-tych rokoch v drese Montrealu Canadiens.  Po základnej časti bol Selänne opäť zvolený do druhého All-Star tímu NHL a jeho mužstvo sa po ročnej pauze vrátilo do play-off, v ktorom si Selänne udržal priemer bod na zápas, keď v štyroch stretnutiach zaznamenal 4 body, ale jeho tím po prehre 0:4 na zápasy vypadol, opäť s Detroitom. Po tomto rýchlom vypadnutí sa Teemu rozhodol reprezentovať svoju krajinu na Majstrovstvách sveta 1999 v Nórsku, kde rovnako ako rok predtým (MS vo Švajčiarsku 1998) získali Fíni striebro. Teemu nazbieral v jedenástcih dueloch 11 bodov a bol zvolený do All- Star tímu šampionátu a dokonca bol vyhlásený najužitočnejším hráčom celého turnaja.

Pred nový ročníkom posilinili obranné rady Mighty Ducks obrancovia Niclas Hävelid a Oleg Tverdovsky, ktorý bol pred vyše troma rokmi z Anaheimu vymenený do Winnipegu za Selänneho. Ani nové posily však nič na hre Mighty Ducks nezmenili, mužstvo nazbieralo rovnaký počet bodov ako v predchádzajúcej sezóne, 83, ale tentokrát to na postup do play-off nestačilo. Selänne nastrieľal 33 gólov a celkovo nazbieral 85 bodov, ale v klubovej produktivite ho o jediný bodík predbehol parťák Kariya. Trofej pre najlepšieho strelca NHL po ňom prevzal Pavel Bure z Floridy.

Pred novým ročníkom sa súčasťou Mighty Ducks stal gólman Jean-Sébastien Giguère, do týmu prišiel aj pravý krídelník Dan Bylsma, ktorý v súčasnosti pracuje ako kouč Buffala Sabres a predtým niekoľko sezón úspešne viedol Pittsburgh. Do týmu tiež pribudol Andrei Nazarov, ktorý bol však po štvrtine základnej časti vytrejdovaný do Bostonu za Samuela Pahlssona. V tejto sezóne sa trejdu nevyhol ani Selänne, ktorý mal na svojom konte 61 zápasov a 59 kanadských bodov, keď ho vedenie 5.marca 2001 vytrejdovalo za Jeffa Friesena, Stevea Shieldsa a budúce vyrovnanie do San Jose Sharks. Jeff Friesen bol útočník hrajúci svoju siedmu sezónu v drese Sharks a jeho osbným maximom bolo 63 kanadských bodov z ročníka 1997-98. V drese Mighty Ducks odohral Friesen jeden a pol roka s bilanciou 96 zápasov a 55 bodov. Potom ešte v NHL obliekol dresy New Jersey, s ktorými získal Stanley Cup v roku 2003, Washingtonu, opätovne Anaheimu a Calgary. Steve Shields bol draftovaný Buffalom, kde sa však nikdy nestal jednotkou. Túto rolu plnil iba v San Jose v rokoch 1998 - 2001. Za Anaheim už v ročníku 2000-01 nastúpiť nestihol a v nasledujúcom ročníku odchytal za Mighty Ducks 33 stretnutí a po sezóne sa sťahoval do Bostonu. Ani pre San Jose nebol tento obchod najvýhodnejší, hoci to spočiatku vyzeralo inak.

Selänne v závere ročníka odohral za Sharks 12 stretnutí, v ktorých pozbieral 13 bodov. Bránku Sharks vtedy strážili Nabokov s Kipprusoffom, v obrane hrávali napr. Scott Hannan, Brad Stuart, tvrďák Mike Rathje, skúsený Američan Gary Suter (strýko Ryana Sutera, jedného z najlepších bekov súčasnosti), Švéd Marcus Ragnarsson či Selänneho niekdajší spoluhráč z Anaheimu, Bobby Dollas. V útoku sa k oporám ambiciózneho tímu radili Nemec Marco Sturm, dvojka draftu 1997 Patrick Marleau, Rus Alexander Korolyuk, Švéd Niklas Sundstróm. V tíme začínal aj Sundstromov krajan, vtedy mladučký Mikael Samuelsson a prvú sezónu v Sharks pôsobil aj bratranec Joea Thorntona, Scott. Kapitánom bol power-forward Owen Nolan, jeho asistentmi boli skúsení Kanaďania Mike Ricci a Vincent Damphousse. Žralokov vtedy koučoval Darryl Sutter, ktorý pred príchodom do San Jose pôsobil v Chicagu a bol hlavným koučom Calgary a v súčasnosti už piatym rokom koučuje Los Angeles. Napriek vydarenému záveru základnej časti sa Selännemu nedarilo v play-off, kde v šiestich zápasoch nestrelil ani jeden gól, nazbieral len dve asistencie a jeho mužstvo vypadlo po výsledku 2:4 na zápasy so St. Louis Blues. V nasledujúcej sezóne čakala na Teemu Selänneho jeho prvá kompletná sezóna v drese Sharks. Mužstvo posilnené o Adama Gravesa, skúseného harcovníka , ktorý v roku 1994 získal Stanley Cup s Rangers, si viedlo v základnej časti výborne a bez vážnejších problémov postúpilo do vyraďovacej časti. Sharks si pripísali najviac výhier (44) a najviac bodov (99) v základnej časti vo svojej krátkodobej histórii. Selänne si však pripísal bodovo najslabšiu sezónu v kariére (nerátajúc skrátený ročník 1994-95) a v celkovej pruduktivite tímu skončil na treťom mieste so ziskom 54 bodov za 29 gólov a 25 asistencií. Ani v play-off "Fínsky blesk" nijako neexceloval, v dvanástich zápasoch si pripísal osem bodov a mužstvo vypadlo v druhom kole s  Coloradom Avalanche. Počas tohto ročníka sa konala aj olympiáda, na ktorej bol Teemu kapitánom svojej vlasti a v štyroch olympijských stretnutiach zaťažil konto súperov troma gólmi. Krajina tisícich jazier však stroskotala vo štvrťfinále na Kanade, ktorej Suomi podľahlo 1:2.

V sezóne 2002-03 si v tíme odkrúcal svoj premiérový ročník budúci najlepší kanonier NHL, Jonathan Cheechoo. Počas sezóny Sharks posilnili Wayne Primeau a Alyn McCauley a v polovici ročníka nastala u Sharks zmena aj na trénerskom poste, keď Darryla Suttera nahradil Ron Wilson, pod ktorým Teemu pôsobil v rokoch 1996-97 v Anaheime. Selänne vsietil v tejto sezóne o jeden gól menej ako v predchádzajúcej (28), ale celkovo nazbieral o desať kanadských bodov viac (64), čo mu stačilo na prvenstvo v tímovej produktivite. Mizernú základnú časť zakončili Žraloci so ziskom slabučkých 73 bodov. Keďže sa tím nedostal do play-off, Teemu mohol reprezentovať svoju krajinu na domácich Majstrovstvách sveta, kde v siedmych stretnutiach nastrieľal osem gólov a stal sa najlepším strelcom šampionátu. Celkovo nazbieral 11 bodov, Fínsko však na turnaji skončilo vo štvrťfinále, v ktorom v severskom derby podľahlo Švédsku 6:5. V tomto smutnom zápase pre fínsku hokejovú reprezentáciu viedli Fíni v 27.minúte už 1:5! pričom o tri góly sa postaral práve Selänne. Suomi však ešte do konca druhej tretiny dovolili švédom trikrát skórovať a znížiť stav na 4:5 z pohľadu Troch Koruniek. V tretej dvadsaťminútovke Švédi dokonali dvoma gólmi svoj zázračný obrat a senzačne vyradili domácich Fínov zo šampionátu. Po neúspešnej sezóne i neúspešnom domácom turnaji sa stal Selänne v júli 2003 neobmedzene voľným hráčom a svoj nový klub si vyberal podľa pravdepodobnosti tímového úspechu.

Vybral si vtedy, rovnako ako jeho niekdajší parťák z Mighty Ducks, Kariya, Colorado Avalanche. Teemu podpísal s Coloradom jednoročný kontrakt za 5,8 milióna dolárov, Paul Karyia jednoročný kontrakt dokonca za 1.2 milióna dolárov. Okrem spomínaných dvoch ofenzívnych hviezd sa Coloradu pred novou sezónou podarilo získať z Nashvillu Karlisa Skrastinsa, ktorý sa neskôr, rovnako ako Selänneho niekdajší spoluhráč Salej, stal obeťou leteckej katastrofy Lokomotivu Jaroslavľ zo septembra 2011. V Colorade nastala veľká zmena na poste brankára, pretože v lete 2003 ukončil kariéru legendárny Patrick Roy a jeho miesto v bráne Avs zaujal švajčiarsky brankár David Aebischer. Medzi lídrov defenzívy sa v Colorade jednoznačne radili Adam Foote, Rob Blake či český obranca Martin Škoula, ktorý bol však v priebehu základnej časti vytrejdovaný do Anaheimu. Svoju premiérovú sezónu v Denveri strávil vtedy mladučký zadák John-Michael Liles. V priebehu ročníka bol Derek Morris poslaný do Phoenixu za Selänneho krajana, Ossiho Väänänena. Mužstvo posilnil v priebehu sezóny aj známy švédsky gólman Tommy Salo, ktorý do Denveru prestúpil z Edmontonu a piatimi zápasmi v základnej časti a jedným v play-off v drese Avalanche uzavrel svoju zámorskú kariéru. Kapitánom Colorada bol Joe Sakic a jeho asistentom Peter Forsberg, dve najproduktívnejšie esá vtedajšieho tímu, ktorým zdatne sekundoval mladík Tanguay, či najlepší strelec sezóny 2002-03 Milan Hejduk. V týme Avs pôsobil aj tvrďák Peter Worrel, ktorý si spravil meno na Floride a na ľade okrem neho pritvrďoval muziku aj ďalší zo zlých chlapcov NHL, Matt Barnaby, ktorý prestúpil do Avs v priebehu ročníka 2003-04 z NYR. Okrem Barnabyho, Colorado posilnilo počas sezóny aj príchodom Stevea Konowalchuka, bývalého kapitána Washingtonu, či príchodom ďalšieho power-forwarda Chrisa Grattona z Phoenixu. Mužstvo vedené trénerom Tonym Granatom (Selänne s ním hrával v San Jose v ročníku 2000-01) získalo v základnej časti rovných 100 bodov, ale Teemu odohral svoj najhorší ročník kariéry.

Pre Teemu Selänneho bolo Colorado štvrtým tímom NHL, za ktorý nastúpil. V drese Avs odohral 78 stretnutí, v ktorých vsietil 16 gólov a pridal rovnaký počet asistencíí. V ročníku, v ktorom Forsberg vynechal 43 stretnutí, Kariya 31 a Tanguay 13, sa stal Selänne až deviatym najproduktívnejším hráčom svojho mužstva. Ani v play-off sa fínskemu kanonierovi nedarilo o nič viac a v desiatich zápasoch si na svoje konto pripísal len 3 asistencie a z gólu sa neradoval ani raz. Colorado bolo jedným z favoritov na zisk Stanley Cupu, ale napokon jeho púť skončila už v druhom kole, kde sa Lavíny museli skloniť pred tímom, ktorý pred sezónou Teemu opúšťal a teda pred San Jose Sharks, ktorí vyradili Colorado pomerom 4:2 na zápasy. 
Teemu si chcel po neúspešnej sezóne napraviť chuť na svetovom pohári 2004. Počas šiestich stretnutí skóroval však len jedinýkrát a prihodil k tomu 3 asistencie, ale Suomi aj napriek tomu dokráčalo až do finále. V ňom síce podľahlo Kanade 2:3, ale pre Fínsko to bol mimoriadne cenný úspech. Nasledujúcu sezónu sa NHL nehrala kvôli výluke a Selänne neodohral počas nej ani jeden zápas v žiadnej profesionálnej hokejovej súťaži. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?